Obec leží v severozápadnej časti Slovenska, pod masívom Veľkej Rače (1 236 m n. m.), najvyššieho vrchu Kysuckých Beskýd i celého regiónu Kysuce. Osídlenie začína v okolí sútoku Kysuce s riečkou Oščadnicou a popri nej pokračuje východným smerom pomerne úzkym cca 10 km dlhým údolím. Západným okrajom vedie údolím Kysuce cesta Žilina – Čadca i železničná trať Žilina – Český Těšín, poskytujúce spojenie s veľkými mestami v okolí. Juhovýchodne od obce sa nachádza turistické stredisko Veľká Rača s možnosťami letnej i zimnej turistiky.
Dejiny
Oblasť Kysúc bola systematickejšie osídľovaná až v 17. storočí, dovtedy bol celý región obývaný veľmi riedko. Stará cesta, vedúca údolím rieky Kysuca, bola využívaná už v staroveku ako jedna z alternatívnych vetiev Jantárovej cesty a zaiste práve z údolia postupovalo i osídľovanie blízkych dolín. Hoci sa prvá písomná zmienka o Oščadnici zachovala až z roku 1579, predpokladá sa vznik salašov a prvých obydlí v údolí dnešnej obce už po roku okolo 1500. Územie patrilo Budatínskemu panstvu. V urbárskom súpise z roku 1658 sa uvádza, že Oščadnica bola jednou z väčších obcí a už v tom čase tu fungovala píla i mlyn. Miestne obyvateľstvo sa živilo najmä chovom dobytka a oviec, drevárstvom, výrobou šindľa a pestovaním ľanu. Tak ako aj v okolitých obciach, aj pre Oščadnicu znamenalo hospodársky stimul otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Železnica umožnila rýchly presun tovaru i osôb do centier, kde boli fabriky a tiež trhy. Významná cesta na Moravu a do Sliezska patrí medzi strategické komunikácie a od vzniku obce bola dôležitou tepnou, privádzajúcou ľudí, tovar, no i celkový pokrok.
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1804, Kalvária, Kaštieľ (Kysucká galéria), Lurdská jaskyňa.
Turizmus
Dnes patrí obec so svojím okolím medzi významné centrá letnej i zimnej turistiky, ktorá poskytuje zachované prvky folklóru a tradícií. Objekty pôvodnej ľudovej architektúry lákajú milovníkov histórie, športovci a turisti majú k dispozícii niekoľko druhov športov tak v lete, ako aj v zime. Aktívny oddych a relaxáciu umožňujú značené lesné cesty a chodníky na pešiu turistiku i cykloturistiku.
Turistické chodníky
Zdroj: wikipedia
Obec leží v severozápadnej časti Slovenska, pod masívom Veľkej Rače (1 236 m n. m.), najvyššieho vrchu Kysuckých Beskýd i celého regiónu Kysuce. Osídlenie začína v okolí sútoku Kysuce s riečkou Oščadnicou a popri nej pokračuje východným smerom pomerne úzkym cca 10 km dlhým údolím. Západným okrajom vedie údolím Kysuce cesta Žilina – Čadca i železničná trať Žilina – Český Těšín, poskytujúce spojenie s veľkými mestami v okolí. Juhovýchodne od obce sa nachádza turistické stredisko Veľká Rača s možnosťami letnej i zimnej turistiky.
Dejiny
Oblasť Kysúc bola systematickejšie osídľovaná až v 17. storočí, dovtedy bol celý región obývaný veľmi riedko. Stará cesta, vedúca údolím rieky Kysuca, bola využívaná už v staroveku ako jedna z alternatívnych vetiev Jantárovej cesty a zaiste práve z údolia postupovalo i osídľovanie blízkych dolín. Hoci sa prvá písomná zmienka o Oščadnici zachovala až z roku 1579, predpokladá sa vznik salašov a prvých obydlí v údolí dnešnej obce už po roku okolo 1500. Územie patrilo Budatínskemu panstvu. V urbárskom súpise z roku 1658 sa uvádza, že Oščadnica bola jednou z väčších obcí a už v tom čase tu fungovala píla i mlyn. Miestne obyvateľstvo sa živilo najmä chovom dobytka a oviec, drevárstvom, výrobou šindľa a pestovaním ľanu. Tak ako aj v okolitých obciach, aj pre Oščadnicu znamenalo hospodársky stimul otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Železnica umožnila rýchly presun tovaru i osôb do centier, kde boli fabriky a tiež trhy. Významná cesta na Moravu a do Sliezska patrí medzi strategické komunikácie a od vzniku obce bola dôležitou tepnou, privádzajúcou ľudí, tovar, no i celkový pokrok.
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1804, Kalvária, Kaštieľ (Kysucká galéria), Lurdská jaskyňa.
Turizmus
Dnes patrí obec so svojím okolím medzi významné centrá letnej i zimnej turistiky, ktorá poskytuje zachované prvky folklóru a tradícií. Objekty pôvodnej ľudovej architektúry lákajú milovníkov histórie, športovci a turisti majú k dispozícii niekoľko druhov športov tak v lete, ako aj v zime. Aktívny oddych a relaxáciu umožňujú značené lesné cesty a chodníky na pešiu turistiku i cykloturistiku.
Turistické chodníky
Zdroj: wikipedia
Okres Čadca je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 760,62 km², žije tu 89 952 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 118 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2019). Správne sídlo okresu je mesto Čadca.
Okres leží v severnej časti regiónu Kysuce. Na severe hraničí s Poľskom a na západe s Českom. Hlavným tokom je rieka Kysuca. Do okresu Čadca patrí 23 obcí, z toho tri so štatútom mesta (Čadca, Turzovka a Krásno nad Kysucou). Väčšina inštitúcii (úradov) a škôl okresu sídli v Čadci, no niektoré školy otvorili svoje pobočky aj v iných mestách. V obciach Skalité, Čierne, Svrčinovec a Oščadnica sa hovorí aj goralským alebo poľským nárečím.
Zdroj: wikipedia
Žilinský kraj
Demografia
K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.
Geologická charakteristika
Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:
- severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
- južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy
Dejiny
Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.
Stručná história Slovenska
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
