Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka

3i BYT S BALKÓNOM, 92 m2, SPIŠSKÁ NOVÁ VES
BÝVANIE V NOVOSTAVBE

Detail ponuky

Číslo ponuky: FL008149

Popis

Cena 101 310 €
Typ nehnuteľnosti Byty
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Novostavba
Energetický certifikát A
Podlahová plocha 92.1 m2
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Obec Spišská Nová Ves

FLATONIC | LICENCOVANÁ REALITNÁ SPOLOČNOSŤ Vám ponúka na predaj 3i byt s balkónom v trojposchodovom bytovom dome vo výstavbe s predpokladaným termínom kolaudácie v októbri 2018. Projekt sa realizuje v novej obytnej zóne neďaleko centra Spišskej Novej Vsi. V blízkosti nájdete všetko, čo potrebujete, vrátane športových ihrísk, letného kúpaliska, nákupného centra, oddychového parku so zoologickou záhradou a amfiteátrom či cyklistického chodníka. V areáli je navyše okrem iného záujem vybudovať detské ihrisko - kryté aj vonkajšie. Obyvatelia tak budú mať na dosah zaujímavé možnosti trávenia voľného času, čím sa ešte viac zatraktívni a spríjemní bývanie v lokalite.

byt
- vo firemnom vlastníctve
- poschodie 3./3 (štvrté nadzemné podlažie, podkrovie bez šikmín)
- o celkovej rozlohe 92,1 m²
- úžitková plocha 83,7 m²
- miestnosti a balkón sú orientované na severozápad a severovýchod
- striekané sadrové omietky
- plastové okná s trojsklom
- možnosť zvoliť si podlahové kúrenie (za príplatok 1000 €) alebo radiátory
- predáva sa v stave holobytu (vymaľovaný s dokončenými elektroinštaláciami)
- pivnica o výmere 3,9 m² (za doplatok 500 €)
- možnosť odkúpiť si vonkajšie parkovacie miesto (4000 €)
- možnosť odkúpiť si garáž s automatickou bránou o výmere cca 20 m² (12000 €)

dispozícia bytu
- vstupná chodba
- obývacia izba spojená s kuchyňou, balkón
- spálňa
- izba
- kúpeľňa s oddelenou toaletou

bytový dom
- tehlová konštrukcia
- zateplenie minerálnou vatou (140 mm)
- výťah pre deväť osôb
- vlastná plynová kotolňa
- energetický certifikát triedy A

výhody nehnuteľnosti
- tichá lokalita a zároveň blízko centra mesta
- nízke predpokladané mesačné náklady (cca 100,- €)
- vzdušná dispozícia bytu
- dostatok parkovacích miest a garáží

Cena za nehnuteľnosť zahŕňa kompletný právny a administratívny servis ako aj províziu RK. Nemusí byť konečná a bude stanovená na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim.

© Text je autorským dielom a majetkom realitnej kancelárie FLATONIC. Fotky sú vizualizáciami interiéru a exteriéru.

Túto ponuku nájdete na stránke flatonicreal.sk pod ID 8149, pre viac info alebo záujem o obhliadku volajte call centrum: 0910 861 186.



Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestomSpiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.

Časti mesta
- mestské časti: Spišská Nová Ves, Novoveská Huta
- menšie časti: Staré mesto, Pod Tepličkou, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont
- osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Predná Huta, Cigánska osada

Dejiny
V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríšeosídlené slovanským obyvateľstvom. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.

Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.

Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.

zdroj: wikipédia


Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestomSpiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.

Časti mesta
- mestské časti: Spišská Nová Ves, Novoveská Huta
- menšie časti: Staré mesto, Pod Tepličkou, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont
- osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Predná Huta, Cigánska osada

Dejiny
V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríšeosídlené slovanským obyvateľstvom. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.

Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.

Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.

zdroj: wikipédia


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.