HYPOBONUS

Na predaj stavebný pozemok s vybudovanými IS, Dolná Tižina

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Info v RK

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA014757

Popis

Typ nehnuteľnosti Pozemky
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Vo výstavbe
Plocha 607.5 m2
Výmera pozemkov 607.5 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Dolná Tižina

Ponúkame na predaj stavebný pozemok pre Váš nový rodinný dom o celkovej výmere 607,50 m2 v obci Dolná Tižina, ktorá je od centra mesta Žilina vzdialená len 15 km.  Nachádza sa v príjemnom a tichom prostredí s peknými výhľadmi do okolia. Orientácia na juho-východ ponúka ideálne podmienky na umiestnenie domu a terasy s nerušenými výhľadmi a súkromím. Pozemok je súčasťou IBV Dolná Tižina, kde je spolu 13 nových pozemkov s cestou a IS a vznikne tak nová lokalita s novostavbami. 

TECHNICKÉ ÚDAJE
Inžinierske siete: elektrika na pozemku, voda na pozemku (vybudovaná šachta), kanalizácia na pozemku. Výmera stavebného pozemku je 489m2 + podiel na ceste a spoločnom pozemku o výmere 118,5m2..

LOKALITA
Obec Dobrá Tižina je obklopená čarovnou prírodou a svojim občanom zabezpečuje kvalitnú občiansku vybavenosť. K dispozícii je základná škola, materská škola, predajne s potravinami, gastro prevádzky, knižnica a iné. Okolité kopce a lúky poskytujú množstvo príležitostí pre aktívne športovanie i turistiku.
Centrum mesta Žilina je vzdialené 15 km, obec Terchová 11 km. Bližšie i vzdialenejšie lokality spájajú pravidelné spoje medzimestskej hromadnej dopravy.

Cena: Info v RK. Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA014757. Call centrum tel: 0910 86 11 86.


 



Dolná Tižina

Obec leží vo výbežku Žilinskej kotliny, východná časť chotára siaha do Krivánskej Malej Fatry, zalesnený je vo východnej časti. Obec sa prvýkrát spomína v r. 1439. Patrila panstvu Starý hrad a neskôr Strečno. V Dolnej Tižine sídlil valašský vojvoda. Podliehali mu valasi žijúci v povodí Varínky, ale svoje stáda oviec chovali v salašoch až do oblasti Čadce. V r. 1587 v Tižine predal tamojší valašský vojvoda Ján Číž svoj nehnuteľný majetok, šoltýstvo za 200 florénov Mikulášovi Wawrovi. V r. 1598 bol v obci mlyn a 23 domov, v r. 1828 bolo 540 domov a 898 obyvateľov. Zaoberali sa predovšetkým poľnohosp. a prácou v lesoch. Neskôr začali pracovať v priemyselných podnikoch v Žiline a Martine. Obec má vybudovaný verejný vodovod a rozvodnú sieť plynu. V obci je kostol sv. Michala archanjela z r. 1875, po požiari v r. 1909 upravený. Nástenné maľby od J. Hanulu z r. 1915. Zaujímavosťou je most z obdobia okolo r. 1830, riešený na spôsob kamenného oblúka nad vodou.


Dolná Tižina

Obec leží vo výbežku Žilinskej kotliny, východná časť chotára siaha do Krivánskej Malej Fatry, zalesnený je vo východnej časti. Obec sa prvýkrát spomína v r. 1439. Patrila panstvu Starý hrad a neskôr Strečno. V Dolnej Tižine sídlil valašský vojvoda. Podliehali mu valasi žijúci v povodí Varínky, ale svoje stáda oviec chovali v salašoch až do oblasti Čadce. V r. 1587 v Tižine predal tamojší valašský vojvoda Ján Číž svoj nehnuteľný majetok, šoltýstvo za 200 florénov Mikulášovi Wawrovi. V r. 1598 bol v obci mlyn a 23 domov, v r. 1828 bolo 540 domov a 898 obyvateľov. Zaoberali sa predovšetkým poľnohosp. a prácou v lesoch. Neskôr začali pracovať v priemyselných podnikoch v Žiline a Martine. Obec má vybudovaný verejný vodovod a rozvodnú sieť plynu. V obci je kostol sv. Michala archanjela z r. 1875, po požiari v r. 1909 upravený. Nástenné maľby od J. Hanulu z r. 1915. Zaujímavosťou je most z obdobia okolo r. 1830, riešený na spôsob kamenného oblúka nad vodou.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.