Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka
Kariéra v MGM

Moderné bungalovy Horný Hričov

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Info v RK

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA009929

Popis

OznačenieTypVýmeraPoschodieBalkónCenaStavDetail
Rodinný dom100 m20Nie185 000 €VoľnéDetail
Rodinný dom100 m20Nie185 000 €VoľnéDetail
Rodinný dom100 m20Nie185 000 €VoľnéDetail
Rodinný dom122 m20Nie210 000 €VoľnéDetail

Ponúkame Vám na predaj dokončené rodinné domy o výmere od 100 do 122m2 v obci Horný Hričov, s pozemkom o výmere od 372 do 680m2. Stav nehnuteľnosti - Novostavba.

Obytná časť všetkých domov je orientovaná na juh, vstup do nich je zo severu z obytnej ulice. Na výber tri typy domov za skvelé ceny - moderný bungalov M, L alebo XL, ktoré sa nachádzajú len 5 km od mesta Žilina v najdostupnejšej obci - Hornom Hričove. Obec má dobrú infraštruktúru a výborné dopravné napojenie. Domy sa nachádzajú v intraviláne obce, a to vedľa existujúcej zástavby rodinných domov.

Viac informácii radi poskytneme telefonicky.

Nájdete na stránke modernybungalov.sk a na stránke realityMGM.sk pod ID ZA00 9929. Call centrum tel: 0910 86 11 86.

youtube

Ponuky projektu

123

Moderný bungalov, rodinný dom Žilina - Horný Hričov, cena 185.000 Eur

Lokalita: Žilinský kraj / Žilina
Výmera: 100m2
Inzertná kategória: Predaj
Ponuka číslo: ZA009931
Pridané 03.05.2019
185 000 €

Hotový rodinný dom Horný Hričov, cena na kľúč 185.000€

Lokalita: Žilinský kraj / Horný Hričov
Výmera: 100m2
Inzertná kategória: Predaj
Ponuka číslo: ZA009932
Pridané 03.05.2019
185 000 €

Bungalov 100m2, Horný Hričov, cena 185.000 Eur

Lokalita: Žilinský kraj / Horný Hričov
Výmera: 100m2
Inzertná kategória: Predaj
Ponuka číslo: ZA009936
Pridané 03.05.2019
185 000 €

Rezervované, Moderný bungalov, Horný Hričov, cena 210.000 Eur

Lokalita: Žilinský kraj / Horný Hričov
Výmera: 122m2
Inzertná kategória: Predaj
Ponuka číslo: ZA009937
Pridané 03.05.2019
210 000 €

Moje naposledy zobrazené nehnuteľnosti



Horný Hričov

Leží na styku Javorníkov so Strážovskými vrchmi pri Váhu v tzv. Žilinskom prelome, južnú pahorkatinnú časť tvoria druhohorné horniny Manínskych vrchov. Chotár má hnedé lesné a nivné pôdy a rendziny. Zalesnený je v južnej časti. Je tu minerálny prameň. Obec sa spomína v r. 1208. Ako Horný Hričov (superior Herichou) však až v r. 1282. Obec patrila hradnému panstvu Hričov, neskôr panstvu Bytča. V r. 1598 mala 18 domov, v r. 1828 61 domov a 487 obyvateľov. V 16. stor. sa v obci pestoval chmeľ. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp. a chovom oviec. Zachovalo sa tkanie pokrovcov a ľanového plátna. Do konca 1. ČSR v obci pracovala píla (vyhorela) a dve tehelne. Obec dvakrát vyhorela (1920, 1924). V r. 1962 dali v chotári obce do prevádzky stredovážsky stupeň priehrady a hydrocentrály, časť pôdy zaplavilo priehradné jazero. Prevažná časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Žiline. V obci je vybudovaný verejný vodovod, kanalizácia, čistička odpadových vôd, rozvodná sieť plynu, a vlastný rádiový internet. Pamiatkou obce je kaplnka Srdca Panny Márie z polovice 19. stor.


Horný Hričov

Leží na styku Javorníkov so Strážovskými vrchmi pri Váhu v tzv. Žilinskom prelome, južnú pahorkatinnú časť tvoria druhohorné horniny Manínskych vrchov. Chotár má hnedé lesné a nivné pôdy a rendziny. Zalesnený je v južnej časti. Je tu minerálny prameň. Obec sa spomína v r. 1208. Ako Horný Hričov (superior Herichou) však až v r. 1282. Obec patrila hradnému panstvu Hričov, neskôr panstvu Bytča. V r. 1598 mala 18 domov, v r. 1828 61 domov a 487 obyvateľov. V 16. stor. sa v obci pestoval chmeľ. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp. a chovom oviec. Zachovalo sa tkanie pokrovcov a ľanového plátna. Do konca 1. ČSR v obci pracovala píla (vyhorela) a dve tehelne. Obec dvakrát vyhorela (1920, 1924). V r. 1962 dali v chotári obce do prevádzky stredovážsky stupeň priehrady a hydrocentrály, časť pôdy zaplavilo priehradné jazero. Prevažná časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Žiline. V obci je vybudovaný verejný vodovod, kanalizácia, čistička odpadových vôd, rozvodná sieť plynu, a vlastný rádiový internet. Pamiatkou obce je kaplnka Srdca Panny Márie z polovice 19. stor.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.