Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka

Na predaj priemyselná hala, Žilina - Rosina

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA009057

Popis

Cena 42 000 €
Typ nehnuteľnosti Komerčné objekty
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Neuvedené
Plocha 190 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Rosina
Časť Rosina

Ponúkame Vám na predaj priemyselnú halu na pozemku o výmere 190m2 v obci Rosina. Hala je predurčená na výrobu alebo skladovanie. Rozmery haly sú 6 x 14m, výška 3m, je zateplená. K hale je samostatný prístup, má zavedenú elektriku a dvere na diaľkové ovládanie. Je vyrobená z upraveného pozinkovaného plechu, podlaha je betónová. Prístupová cesta je vhodná aj pre nákladné vozidlá.

Cena: 42.000€. Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA009057. Call centrum tel: 0910 86 11 86.



Rosina

Leží v Žilinskej kotline v úvalovitej doline Rosinky. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch chotára tvoria rozsiahle štrkové pokrovy náplavových kužeľov a hlinité uloženiny. Má hnedé lesné pôdy. Nesúvislý les je len vo východnom cípe. Našlo sa tu sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z doby halštatskej a mohylový násyp pravdepodobne z doby veľkomoravskej. Obec bola založená na zákupnom práve. Prvý raz sa spomína v r. 1341. Patrila panstvu Strečno. V r. 1598 mala 28 domov, v r. 1720 16 daňovníkov, v r. 1828 63 domov a 684 obyvateľov. Zaoberali sa prácou v lesoch a poľnohosp. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch, najmä v Žiline. V obci sa nachádza rím. kat. kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z druhej polovice 18. stor. s výmaľbou interiéru od slovenského maliara Jozefa Hanulu z r. 1902, socha sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. stor. na rokokovo zdobenom pilieri a kaplnka zo začiatku 19. stor. Obec bola v r. 1989 pripojená k Žiline osamostatnila sa v roku 1990 na základe obecného referenda.


Rosina

Leží v Žilinskej kotline v úvalovitej doline Rosinky. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch chotára tvoria rozsiahle štrkové pokrovy náplavových kužeľov a hlinité uloženiny. Má hnedé lesné pôdy. Nesúvislý les je len vo východnom cípe. Našlo sa tu sídlisko a žiarové pohrebisko lužickej kultúry z doby halštatskej a mohylový násyp pravdepodobne z doby veľkomoravskej. Obec bola založená na zákupnom práve. Prvý raz sa spomína v r. 1341. Patrila panstvu Strečno. V r. 1598 mala 28 domov, v r. 1720 16 daňovníkov, v r. 1828 63 domov a 684 obyvateľov. Zaoberali sa prácou v lesoch a poľnohosp. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch, najmä v Žiline. V obci sa nachádza rím. kat. kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z druhej polovice 18. stor. s výmaľbou interiéru od slovenského maliara Jozefa Hanulu z r. 1902, socha sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. stor. na rokokovo zdobenom pilieri a kaplnka zo začiatku 19. stor. Obec bola v r. 1989 pripojená k Žiline osamostatnila sa v roku 1990 na základe obecného referenda.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.