Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka

DVOJGENERAČNÝ RODINNÝ DOM, SPIŠSKÁ NOVÁ VES
PRE VEĽKÚ RODINU

Info v RK

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA008839

Popis

Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Kompletná rekonštrukcia
Plocha 241 m2
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Obec Spišská Nová Ves

FLATONIC | LICENCOVANÁ REALITNÁ SPOLOČNOSŤ Vám exkluzívne ponúka na predaj dvojgeneračný rodinný dom vo vyhľadávanej lokalite Spišskej Novej Vsi. Dom pozostáva z dvoch samostatných trojizbových bytových jednotiek, je tak vhodný pre dvojgeneračné bývanie alebo tiež pre bývanie spojené s podnikaním. Pozemok o výmere 712 m² je v tvare obdĺžnika, nachádza sa na ňom murovaná garáž (25 m2) s miestnosťou na poschodí (25 m2 - môže slúžiť ako dielňa, telocvičňa, oddychová miestnosť), altánok a vŕtaná studňa (5 m).

dom
- v osobnom vlastníctve
- samostatne stojaci
- úžitková plocha spolu 241 m2
- zastavaná plocha 127 m2
- v perfektnom technickom stave
- dokončenie nadstavby a kolaudácia z roku 2010
- napojený na všetky inžinierske siete
- plastové okná (trojsklo)
- strecha Bramac (betónová škridla - záruka ešte 20 rokov)
- obvodové murivo z porobetónových tvárnic Ytong (37,5 cm)
. zateplenie polystyrénom (100 mm)
- podlahy laminátové a v kúpeľniach, WC a dolnom schodisku keramická dlažba
- schodisko z drevomasívu
- plynový kondenzačný kotol Junkers v každom byte
- podlahové kúrenie v celom dome, v kúpeľniach navyše aj rebrové radiátory
- rozvody na priemyselný vysávač
- predpríprava na krb
- čiastočne podpivničený (približne z jednej tretiny)
- v pivnici technologické zariadenie pre zásobovanie domu vodou z vlastnej studne
- k nehnuteľnosti nebol vystavený energetický certifikát
- predáva sa bez zariadenia
- pôdorysy sú k dispozícii na stránke flatonicreal.sk (napravo pod nadpisom)

výhody nehnuteľnosti
- dom je pripravený na okamžité bývanie
- pred užívaním nie sú nutné žiadne investície
- slnečný dom aj pozemok
- výborná lokalita
- udržiavaná záhrada

Mesačné prevádzkové náklady predstavujú sumu 135,- €.

© Text a fotografie sú autorským dielom a majetkom realitnej kancelárie FLATONIC.

Túto ponuku nájdete na stránke flatonicreal.sk pod ID 8839, pre viac info alebo záujem o obhliadku volajte call centrum: 0910 861 186.

Pôdorys
Pôdorys
Pôdorys


Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestomSpiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.

Časti mesta
- mestské časti: Spišská Nová Ves, Novoveská Huta
- menšie časti: Staré mesto, Pod Tepličkou, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont
- osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Predná Huta, Cigánska osada

Dejiny
V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríšeosídlené slovanským obyvateľstvom. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.

Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.

Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.

zdroj: wikipédia


Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestomSpiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.

Časti mesta
- mestské časti: Spišská Nová Ves, Novoveská Huta
- menšie časti: Staré mesto, Pod Tepličkou, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont
- osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Predná Huta, Cigánska osada

Dejiny
V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríšeosídlené slovanským obyvateľstvom. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.

Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.

Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.

zdroj: wikipédia


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.