Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka

Predaj sklady, Žilina- Strečno, Cena na vyžiadanie.

Info v RK

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA008579

Popis

Typ nehnuteľnosti Komerčné objekty
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Novostavba
Plocha 2917 m2
Výmera pozemkov 8299 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Strečno
Časť Strečno

Ponúkame Vám na predaj  priem. areál o výmere pozemkov 8.300 m2 so skladom o výmere 2.400m2 a kanc. prietsormi o výmere cca 496 m2 a ďlašieho príslušenstva v priemyselnom parku v obci Strečno v blízkosti cesty prvej triedy E 50 Žilina - Martin. Prístup do posudzovaného areálu je z verejnej komunikácie. 

Výrobná hala sa skladá z výrobnej časti s drobnými vstavbami, kde sú umiestnené dve kancelárie, kompresorová stanica, školiaca miestnosť, miestnostti výroby. V administratívnej časti sa na prízemí nachádza vstup do zádveria, chodba, schodisko, kancelárie, archív, šatne zamestnancov, hygienické priestory zamestnancov, miestnosť upratovačky, kuchynka s jedálnou, kotolňa, miestnosť údržby, čistenie, kompresorová stanica. Na poschodí v administratívnej časti sa nachádzajú kancelárie, zasadanie miestnosti, kopírovňa, server, kuchynka, hygienické priestory zamestnancov, schodiskový priestor a terasa.

Z konštrukčného hľadiska sa jedná o výrobnú halu s nosným systémom z prefabrikovaných železobetónových stĺpov 400*400 mm doplnených oceľovými stĺpmi. Na oceľové väzníky sú uložené strešné panely s tepelnou izoláciou Ruukki.  Obvodové opláštenie haly je z izolačných sendvičových panelov Ruukki hrúbky 80 mm.

bvodové steny v administratívnej časti sú ešte doplnené tepelnou izoláciou obvodových stien medzi oceľové montážne profily Omega – Ruukki hrúbky 150 mm. Presvetlenie haly je riešené strešnými svetlíkmi a oknami na fasáde. Okná a balkónové dvere sú plastové s izolačnými dvojsklami. V administratívnej časti sú na oknáchosadené interiérové hliníkové žalúzie. Svetlíky sú polykarbonátové. Klampiarske konštrukcie sú vytvorené z pozinkovaného plechu. Dvere na hale sú oceľové a drevené hladké, vstupné brány do výrobných priestorov sú segmentové s elektrickým posunom. Dvere v administratívnej časti sú drevené hladké osadené do oceľových zárubní. Vstupné exteriérové dvere sú presklenné, plastovej konštrukcie. Podlaha vo výrobnej hale je priemyselná hladená zdrátkobetónu, vadministratívnej časti je povrchová úprava prispôsobená charakteru miestností, prevažne keramické dlažby aplávajúce podlahy v kanceláriách. Vo všetkých priestoroch administratívy sú realizované závesné stropné podhľady. Schodisko je dvojramenné, oceľovej konštrukcie, schodiskové stupne sú obložené keramickou protišmykovou dlažbou. Vnútorné deliace priečky sú prevažne sadrokartónové, kotvené do podlahy. Stena medzi výrobnou halou a administratívou je zo stenových panelov Ruukki. Vykurovanie administratívnej časti je ústredným kúrením soceľovými doskovými vykurovacími telesami s termoventilmi. Ako zdroj tepla je využívaný plynový kotol ústredného kúrenia. Vykurovanie výrobných priestorov je plynovými teplovzdušnými jednotkami. Vstavby vo výrobnej hale sú vykurované lokálne elektrickými konvertormi umiestnenými v jednotlivých miestnostiach. Výmena vzduchu a odsávanie vzduchu v hale je riešená vzduchotechnikou. V hygienických priestoroch a v kuchynkách sú realizované keramické obklady stien. V hygienických priestoroch na prízemí aj na poschodí sú osadené WC misy, keramické umývadlá s pákovými vodovodnými batériami, osadené pisoáre, pri šatniach sprchovacie kúty. Na prízemí aj na poschodí je vytvorená kuchynka s osadenou kuchynskou linkou, nerezovým drezom s odkvapkávačom, s pákovou vodovodnou batériou, zabudovaná sklokeramická varná doska, zabudovaná mikrovlná rúra. V objekte sú realizované rozvody elektrickej energie 230/400 V, ako aj silnoprúdové rozvody k výrobným strojom, rozvod vody, kanalizácie, rozvod plynu, objekt je zabezpečený bezpečnostných zabezpečovacím systémom, v objekte je realizovaný rozvod požiarneho vodovodu – hydranty.

Objekt bol pôvodné postavený v roku 2008 ako Skladová hala s administratívou, takto bola stavba v roku 2008 skolaudovaná. V súčasnosti je stavba využívaná ako Výrobná hala s administratívou, takto bolo na stavbu po realizácií stavebných úprav vydané kolaudačné rozhodnutie v roku 2014. Objekt je využívaný ako výrobná hala a administratíva, takto je konštrukčne a materiálovo aj vybavený.

 Cena na vyžiadanie. Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA008579. Call centrum tel: 0910 86 11 86.

yt


Strečno

Leží na styku východnej časti Žilinskej kotliny a Malej Fatry, poniže Strečnianskeho prelomu Váhu. Severnú pahorkatinnú časť chotára v kotline tvoria treťohorné uloženiny pokryté terasovými náplavami toku. Južným smerom prechádza do Malej Fatry, ktorú tvoria druhohorné horniny. Prelom je takmer 7 km dlhý kľukatý úsek doliny Váhu medzi Dubnou skalou a Strečnom, ktorým sa Váh prerezáva cez Malú Fatru. Má hnedé lesné pôdy, lesy len v pohorí. Domašinský meander je od r. 1978 chránenou prírodnou pamiatkou. Sídliskové nálezy púchovskej kultúry sú zo zlomu letopočtu, slovanské sídlisko, stredoveká pevnôstka je z 9. -11. stor. Hradná provincia sa spomína okolo r. 1300, v r. 1321 tunajšie mýto. Dejiny obce sú nedeliteľne späté s dejinami hradu Strečno. V r. 1384 bol sídlom strečnianskej (žilinskej) župy, ku ktorej patrili hradné panstvo Strečno, Žilina, hradné panstvá Lietava, Starý hrad a Budatín. Začiatkom 14. stor. bol majetkom Matúša Csáka, potom kráľa, koncom 14. stor. ho dostal kališský palatín Sandzivoj a po ňom opäť kráľ. Začiatkom 16. stor. mal hrad v zálohu Burian zo Svetlova. Obec pod hradom je písomne doložená v r. 1321. Patrila k hradu Strečno, časť zemianskym rodinám Hranostaj a Račai, V r. 1598 mala 35 domov, v r. 1828 70 domov a 731 obyvateľov. Pracovali v lesoch, spracovávali drevo a pltníčili. Aj v súčasnosti premáva cez Váh v Strečne kompa. V chotári obce je autokemping, hrad Strečno je vyhľadávanou turistickou atrakciou. K pamätihodnostiam obce patria najmä zrúcaniny stredovekého hradu (NKP), vybudovaného na starom jadre z pol. 14. stor. Zachované časti hradu boli zrekonštruované a sprístupnené verejnosti. Patrí do expozícií Budatínskeho múzea. V chotári obce je Pomník francúzskych partizánov v SNP na vŕšku Zvonica (Ľ. Snopek - L. Beisetzer) z r. 1956. Počas SNP došlo pod hradom k prudkým bojom, v ktorých sa vyznamenala jednotka francúzskych partizánov. Osada Zlatné sa spomína v r. 1598, keď mala 3 domy.


Strečno

Leží na styku východnej časti Žilinskej kotliny a Malej Fatry, poniže Strečnianskeho prelomu Váhu. Severnú pahorkatinnú časť chotára v kotline tvoria treťohorné uloženiny pokryté terasovými náplavami toku. Južným smerom prechádza do Malej Fatry, ktorú tvoria druhohorné horniny. Prelom je takmer 7 km dlhý kľukatý úsek doliny Váhu medzi Dubnou skalou a Strečnom, ktorým sa Váh prerezáva cez Malú Fatru. Má hnedé lesné pôdy, lesy len v pohorí. Domašinský meander je od r. 1978 chránenou prírodnou pamiatkou. Sídliskové nálezy púchovskej kultúry sú zo zlomu letopočtu, slovanské sídlisko, stredoveká pevnôstka je z 9. -11. stor. Hradná provincia sa spomína okolo r. 1300, v r. 1321 tunajšie mýto. Dejiny obce sú nedeliteľne späté s dejinami hradu Strečno. V r. 1384 bol sídlom strečnianskej (žilinskej) župy, ku ktorej patrili hradné panstvo Strečno, Žilina, hradné panstvá Lietava, Starý hrad a Budatín. Začiatkom 14. stor. bol majetkom Matúša Csáka, potom kráľa, koncom 14. stor. ho dostal kališský palatín Sandzivoj a po ňom opäť kráľ. Začiatkom 16. stor. mal hrad v zálohu Burian zo Svetlova. Obec pod hradom je písomne doložená v r. 1321. Patrila k hradu Strečno, časť zemianskym rodinám Hranostaj a Račai, V r. 1598 mala 35 domov, v r. 1828 70 domov a 731 obyvateľov. Pracovali v lesoch, spracovávali drevo a pltníčili. Aj v súčasnosti premáva cez Váh v Strečne kompa. V chotári obce je autokemping, hrad Strečno je vyhľadávanou turistickou atrakciou. K pamätihodnostiam obce patria najmä zrúcaniny stredovekého hradu (NKP), vybudovaného na starom jadre z pol. 14. stor. Zachované časti hradu boli zrekonštruované a sprístupnené verejnosti. Patrí do expozícií Budatínskeho múzea. V chotári obce je Pomník francúzskych partizánov v SNP na vŕšku Zvonica (Ľ. Snopek - L. Beisetzer) z r. 1956. Počas SNP došlo pod hradom k prudkým bojom, v ktorých sa vyznamenala jednotka francúzskych partizánov. Osada Zlatné sa spomína v r. 1598, keď mala 3 domy.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.