Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka

Drevená stodola s pozemkom - Terchová, 900m2, Cena: 33.000 Eur

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA006048

Popis

Cena 33 000 €
Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Pôvodný stav
Plocha 120 m2
Výmera pozemkov 900 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Terchová
Časť Terchová

Ponúkame Vám na predaj drevenú stodolu v dobrom stave o rozlohe 120 m2 spolu s pozemkom o veľkosti približne 900 m2 v obci Terchová. Stodolu je možné prestavať na rekreačné bývanie. Na pozemku je elektrika, voda z vlastného rezervoáru ako aj niekoľko ovocných stromov. V blízkom susedstve stoja ďalšie drevenice. Príjemnú atmosféru dotvára okolitá zeleň a potôčik. Cena: 33.000 Eur. Nájdete na stránke realitymgm.sk pod ID 6048. Call centrum tel.: 0910 86 11 86.



Terchová

Leží na styku severných vrchov Malej Fatry a Kysuckej vrchoviny, v doline Varínky. Jadro kopaničiarskej obce leží v tzv. Terchovskej brázde. Kataster obce z prevažnej časti tvoria lesy siahajúce do nadmorskej výšky 1400 m.n.m. nad hranicou lesa je kosodrevina a hole. V Malej Fatre sa udržali alpínske rastlinné spoločenstvá, najmä v okolí Veľkého Rozsudca. Vápencový príkrov je živnou pôdou pre všetky druhy vápnomilných kvetov. Z horského živočíšstva tu žijú všetky druhy okrem kamzíka a švišťa.

Obec sa spomína v r. 1580. Založili ju na klčovisku Za Kralovou luku na Rownej Hore. Patrila panstvu Strečno-Gbelany. V r. 1598 mala mlyn a 19 domov, v r. 1828 425 domov a 3427 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, pracovali v lesoch a lomoch. V 19. stor. bolo v obci 10 mlynov a papiereň. Terchová je typická kopaničiarska obec, ktorá mala v minulosti vyše 120 osád. Postupne sa vyľudňujú. V súčasnosti je obývaných približne 70 z nich. Mnohé pôvodné chalupy slúžia po úpravách na rekreačné účely. Na konci 2. svetovej vojny Nemci obec vypálili. Zhorelo 153 domov. Obec je známa svojráznou ľudovou muzikou a spevom. V jednotlivých osadách sa zachovala drevená architektúra. Častým cieľom návštevníkov Terchovej sú folklórne slávnosti "Jánošikové dni", ktoré sa organizujú každoročne v lete a vysunutá expozícia Považského múzea "Jánošík a Terchová". Terchová je ideálnym turistickým východiskom do krivánskej časti Malej Fatry a do Kysuckej vrchoviny. Vedie z nej cesta do najatraktívnejšej oblasti Malej Fatry, Vrátnej a jej bezprostredného okolia. Cesta za Terchovou prechádza cez kaňon Tieňavy, kde začína tzv. Zbojnícky chodníček, ktorý vedie cez zaujímavé partie skalných útvarov. Návštevník sa môže pristaviť pri Symbolickom cintoríne obetí hôr a pri vodopáde Skok. Osada Štefanová je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec. Oblasť Veľkého Rozsutca je NPR, v ktorej návštevníkov lákajú najmä Diery, sústava tieňav. V oblasti je aj možnosť zimných športov (Starý dvor) i výletov rôznej náročnosti.

K pamätihodnostiam Terchovej patrí kostol sv. Cyrila a Metoda. Bol vybudovaný v rokoch 1941-1949 (projekt M. M. Harminc). V kostole sa nachádza pohyblivý betlehem. V obci bol aj kostol z 18 storočia. Medzi významných rodákov obce patria Juraj Jánošík (1688 - 1713), ľudový hrdina, ktorý má v centre obce sochu (od J. Kulicha, 1988), Adam František Kollár (1718 - 1783), historik, v obci pôsobil maliar a grafik Viliam Chmeľ (1917 - 1961).


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.