Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka

SP Lietavská Svinná, 1000 m2, Cena: 29 Eur/m2

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA005984

Popis

Cena 29 €
Typ nehnuteľnosti Pozemky
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Pôvodný stav
Plocha 1000 m2
Výmera parcely 1000 m2
Časť Lietavská Svinná

Ponúkame Vám na predaj nové možnosti na stavbu RD v tichej prírodou obklopenej lokalite Lietavskej Svinnej. Pozemok je zaradený v územnom pláne, na hranici je vodovod, elektrina v riešení a prípojka je v cene. Pozemok je súčasťou väčšieho celku spolu na 5 - 6 rodinných domov a výmera je možné geometrickým plánom ešte upraviť na požadovanú. Vysporiadaná prístupová cesta s prípravou na verejné osvetlenie. Terén mierny svah, prístup po rovine, môžme odporúčať. Cena: 29 Eur/m2. Nájdete na stránkach realitymgm.sk pod ID 5759, Call Centrum tel.: 0910 86 11 86.



Lietavská Svinná - Babkov

Leží v severnej časti Strážovských vrchov v doline Svinianky. Má hnedé lesné pôdy a rendziny. Lesy sú len vo východnej časti a na južnom a západnom okraji. Babkov leží na styku Žilinskej kotliny a Súľovských skál v úvalinovej doline Babkovského potoka. Pahorkatinnú strednú časť chotára v západnom výbežku kotliny tvorí treťohorný flyš, okrajové časti v Súľovských skalách zlepence s bralovými útvarmi (Babkovská tieňava so skalnými miestami na juhovýchod od obce). Obec Lietavská Svinná Babkov sa skladá z troch pôvodne samostatných obcí Lietavská Svinná, Babkov a Kňazova Lehota. Lietavská Svinná sa spomína v r. 1393. Patrila panstvu Lietava. V r. 1598 mala 20 domov, v r. 1720 17 daňovníkov a v r. 1828 51 domov a 561 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp. a prácou v lesoch. Časť obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Lietavskej Lúčke a v Žiline. Obec má vybudovaný verejný vodovod a rozvodnú sieť plynu. Časť Kňazova Lehota sa prvýkrát spomína v r. 1393 po založení v 2. pol. 14. stor. na zákupnom práve. V r. 1720 mala 7 daňovníkov. V r. 1907 bola pripojená k Lietavskej Svinnej. Časť Babkov sa spomína v r. 1393. Založili ju na zákupnom práve začiatkom 14. stor. V r. 1417 bol dedičným richtárom Pavel Bewniczovicz. Patrila panstvu Lietava, v r. 1598 mala 17 domov. V r. 1828 bolo v obci 47 domov a 386 obyvateľov. Obec sa spojila s Lietavskou Svinnou v roku 1981.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.