Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka

SP Lietava, 1212 m2 rekreačný, Cena: 29 EUR/m2

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA003509

Popis

Cena 29 €/m2
Typ nehnuteľnosti Pozemky
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Pôvodný stav
Plocha 1212 m2
Výmera parcely 1212 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Lietava

Ponúkame Vám na predaj rekreačný pozemok v obci Lietava pod hradom o výmere 1212 m2. Šírka je cca 32 m. IS: na hranici je aktuálne plyn a elektrika. Slnečný a vhodný aj na stavbu domu s krásnym výhľadom. Cena: 29 EUR/m2. Nájdete na stránkach realitymgm.sk pod ID 3509, Call centrum tel. č.: 0910 861 186.



Lietava

Leží v západnom výbežku Žilinskej kotliny v doline Lietavského potoka. Lietavskú dolinu lemujú skalné vápencové a pieskovcové bralá. Jej západná časť je v hornatine zlepencových Súľovských skál. Lesné plochy sú na južnom a severnom obvode a v západnom cípe doliny. Bola osídlená už v eneolite a neskôr ako sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a púchovskej kultúry. Obec je nepriamo doložená v r. 1208 a 1236, priamo v r. 1300. Patrila panstvu Lietava. V r. 1598 mala 21 domov, v r. 1828 38 domov a 372 obyvateľov. Zaoberali sa najmä poľnohosp., ovčiarstvom a včelárstvom. Obec má vybudovaný verejný vodovod, kanalizačnú sieť, čističku odpadových vôd i rozvodnú sieť plynu. Historickú dominantu obce tvorí zrúcanina hradu Lietava a kostol. Hrad Lietava, druhý najväčší hrad na Slovensku, sa prvýkrát listinne spomína v roku 1308. Hrad už dávno predtým stál. Pôvodne majetok Ballassiovcov sa dostal do rúk Matúša Csáka, na konci 14. stor. a bol majetkom kráľa Žigmunda. V r. 1474 získal hrad Pavel z Kaniže, ktorý postavil neskorogotické opevnenie prvého predhradia s vežou. Po jeho smrti hrad získal Mikuláš Kostka a sobášom s jeho dcérou sa majiteľom hradu i panstva stal František Thurzo. Po smrti Juraja Thurzu hrad patril komposesorátu (spoluvlastníctvo) a od začiatku 18. stor. začal pustnúť. V rokoch 1870 - 73 odkúpili väčšinu majetku Popperovci. Zrúcaniny hradu sú súčasťou, resp. cieľom značkovaných turistických trás. Gotický kostol Povýšenia sv. Kríža, bol postavený začiatkom 15. stor. a upravený v 17. stor. Lietavská Závadka (samostatná obec, administratívne pripojená k Lietave) sa prvýkrát spomína v r. 1393, kedy patrila panstvu Lietava, neskôr zemianskym rodinám Sunyogovcov a Maršovských. V r. 1828 mala 17 domov a 132 obyvateľov. Od r. 1960 je obec pričlenená k Lietave.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.