HYPOBONUS
MGM Reality
Kariéra v MGM

Polyfunkčný objekt - investičná príležitosť, Kysucké Nové Mesto

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Info v RK

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA013679

Popis

Typ nehnuteľnosti Komerčné objekty
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Štandard
Plocha 280 m2
Výmera pozemkov 450 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Kysucké Nové Mesto
Obec Kysucké Nové Mesto

Ponúkame Vám na predaj polyfunkčný objekt o úžitkovej výmere 290 m2 v centre Kysuckého Nového Mesta.

Aktuálne využitie je komerčné za účelom prenájmu priestorov pre menšie prevádzky miestnych súkromných podnikateľov. Objekt má široké možnosti využitia, môže slúžiť naďalej ako komerčný objekt na prenájom alebo ako administratívna budova, byty pre nájomné bývanie, reštaurácia či sídlo firmy. K nehnuteľnosti vedie riadna cestná komunikácia, vhodná aj pre vozidlá nákladnej dopravy.
 
K budove prislúcha pozemok s celkovou rozlohou 450 m2, na ktorom sa nachádza spevnená plocha pre možnosti parkovania a trávnatá plohca, ktorú je možné prispôsobiť tiež na parkovanie prípadne vybudovanie skladových priestorov. Zastavaná plocha budovy je 259 m2.

Objekt je vybavený zabezpečovacím systémom a napojený na všetky inžinierske siete.

Okresné Kysucké Nové Mesto sa nachádza medzi krajským mestom Žilina a ďalším okresným mestom Čadca, od oboch je vzdialené približne 15 minút jazdy autom.  Mesto ponúka kompletnú občiansku vybavenosť vrátane medzimestskej dopravy.
 

Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA013679. Call centrum tel: 0910 86 11 86.





Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.