Kúpime Vašu nehnuteľnosť
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka
Kariéra v MGM

Predaj rodinný dom, Lutiše pri Žiline , Cena: 130.000,- €

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA012421

Popis

Cena 130 000 €
Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Pôvodný stav
Plocha 115 m2
Výmera pozemkov 1022 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Lutiše

EXKLUZÍVNE Vám na predaj ponúkame 2-podlažný rodinný dom o výmere 115 m2 v obci Lutiše neďaleko Žiliny. Nehnuteľnosť sa nachádza na pozemku s rozlohou 1022 m2, disponuje technickou miestnosťou/ pivnicou pod úrovňou domu, terasou a vonkajším i interiérovým krbom.

Zo vstupnej miestnosti domu sa vchádza do spoločenskej časti domu, ktorá pozostáva z obývacej izby s krbom, jedálne, kuchyne a toalety. Z obývačky sa vstupuje na terasu v tvare písmena L.
Na poschodie s galériou a odpočinkovou časťou nehnuteľnosti vedie schodisko so zábradlím. Vo vrchnej časti domu sú umiestnené dve izby, kúpeľňa s vaňou, umývadlom a wc.

Ponúkaný rodinný dom je v pôvodnom stave, jeho prípadnú rekonštrukciu je možno uskutočniť naraz alebo po častiach. Vzhľadom na to, že sa nachádza iba 25 km od krajského mesta Žilina, 14 km od  obce Terchová a turisticky vyhľadávanej lokality Vrátnej doliny, nehnuteľnosť by mohla byť využívaná ako bežne obývaný rodinný dom alebo víkendové pôsobisko. Veľkosť pozemku je nadštandardná, môže slúžiť ako investícia do budúcnosti.

Stav nehnuteľnosti - pôvodný stav.

Cena: 130.000,- €.

Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA012421.
Call centrum tel: 0910 86 11 86.



Lutiše

Ležia uprostred Kysuckých vrchov v povodí Lutišského potoka. Pahorkatinný, vrchovinný až hornatinný povrch chotára s bradlovými tvrdošmi tvoria druhohorné horniny. Má hnedé lesné pôdy. Súvislý les je len v severovýchodnej a západnej časti. Obec vznikla v 1. polovici 17. stor. Spomína sa v r. 1662. Patrila panstvu Strečno. V r. 1784 mala 122 domov, 128 rodín a 740 obyvateľov. V r. 1828 bolo v obci 150 domov a 1 040 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., prácou v lesoch, chovom dobytka. V r. 1928 obec postihol veľký požiar. Je tu rím. kat. kostol sv. Štefana kráľa z r. 1906. Ešte v 1. polovici 20 stor. sa zachovávali bohaté výročné a svadobné zvyky (chodenie s Turoňom na fašiangy, chodenie nevesty po pýtaní a pod.).


Lutiše

Ležia uprostred Kysuckých vrchov v povodí Lutišského potoka. Pahorkatinný, vrchovinný až hornatinný povrch chotára s bradlovými tvrdošmi tvoria druhohorné horniny. Má hnedé lesné pôdy. Súvislý les je len v severovýchodnej a západnej časti. Obec vznikla v 1. polovici 17. stor. Spomína sa v r. 1662. Patrila panstvu Strečno. V r. 1784 mala 122 domov, 128 rodín a 740 obyvateľov. V r. 1828 bolo v obci 150 domov a 1 040 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., prácou v lesoch, chovom dobytka. V r. 1928 obec postihol veľký požiar. Je tu rím. kat. kostol sv. Štefana kráľa z r. 1906. Ešte v 1. polovici 20 stor. sa zachovávali bohaté výročné a svadobné zvyky (chodenie s Turoňom na fašiangy, chodenie nevesty po pýtaní a pod.).


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.