Kúpime Vašu nehnuteľnosť
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka
Kariéra v MGM

Rezervácia - EXKLUZÍVNE Predaj luxusný rodinný dom, Gbeľany pri Žiline, Cena: 469.000,- €

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA012324

Popis

Cena 469 000 €
Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Novostavba
Plocha 525 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Gbeľany
Časť Gbeľany

Rezervácia - Exkluzívne Vám ponúkame na predaj novostavbu luxusného rodinného domu na pozemku o výmere 525 m2. Nehnuteľnosť sa nachádza vo vyhľadávanej obci Gbeľany pri Žiline, v susedstve ďalších novopostavených rodinných víl. Prislúcha k nemu priestranná presvetlená garáž s automatickou bránou a priamym vstupom do záhrady, pred ňou je možnosť parkovania pre ďalšie vozidlo.

V tomto exkluzívnom 2-podlažnom rodinnom dome sa snúbi to najlepšie z modernej architektúry a dizajnu s top možnosťami súčasného technického vybavenia domácnosti. Je zabezpečený inteligentným domovým alarmom, v obývacej izbe sa nachádza dizajnový krb a k dizpozícii sú dve praktické viacúčelové miestnosti, ktoré môžu slúžiť na úschovu technického vybavenia domu a ako šatník. Kvalitné drevené podlahy, masívne dubové interiérové dvere s ladiacimi zárubňami a so špeciálnymi pántmi, pôsobivé prevedenie interiérového schodiska, neštandardne veľké okná s priamym vstupom na terasu ponúkajúce nádherné výhľady. Dokonalé!

Prízemie domu pozostáva zo vstupnej haly s bezpečnostnými dverami, obývacej izby s krbom prepojenej s jedálenskou časťou a kuchyňou, kúpeľne so sprchovacím kútom a toaletou, ďalšej samostatnej izby, technickej miestnosti.

Na poschodí sa nachádzajú tri samostatné miestnosti s priamym vstupom na terasu lemujúcu dve strany domu, kúpeľňa s vaňou a toaletou, ďalšia oddelená toaleta a šatník ako samostatná miestnosť.

Pozemok je rovinatý, upravený do najmenších detailov a poskytuje dostatok súkromia. Je vhodný pre rodinnú zábavu, grilovačky s priateľmi či odpočinok po náročnom dni.

Nehnuteľnosť sa nachádza v malebnom prostredí obce Gbeľany, vzdialenej len 5,5 km od krajského mesta Žilina.
Výnimočný Kaštieľ Châteu Gbeľany s parkom, reštauráciou, vinárňou, kaviarňou, vnútorným bazénom a vybavením pre fitness a oddych, bowlingovou sálou sa nachádza vo vzdialenosti len pár minút pešou chôdou od domu.
Dostupná občianska vybavenosť zahŕňa: prevádzka siete potravín Jednota (Tesco vzdialené 3,3 km), škola s materskou školou, detské ihrisko, športový areál, zastávka prímestskej autobusovej dopravy, obecný úrad a kultúrny dom, kostol s farským úradom, pošta, pohostinstvo, pálenica a iné.
Okolie obce Gbeľany ponúka dokonalé podmienky pre milovníkov prírody a množstvo príležitostí pre športové vyžitie cyklistov - cyklistická trasa "Žilina - Techová", bežkárov, športovcov obľubujúcich kopcovitý terén, jazdcov na koňoch a iných.

Stav nehnuteľnosti: novostavba z roku 2021.

Cena: 469.000,- €.

Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA012324.

Call centrum tel: 0910 86 11 86.



Gbeľany

Ležia v Žilinskej kotline na terasových náplavoch Váhu, severná vrchovinná časť chotára siaha do Kysuckých vrchov, zalesnená je len severná časť. Obec sa spomína v r. 1362. Patrila panstvu Strečno. Po jeho rozdelení v r. 1750 sa stala sídlom majiteľa a správy časti panstva s veľkým majerom. V r. 1598 mala obec 25 domov, v r. 1828 68 domov a 600 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., prácou v lesoch a chovom dobytka. V 19. stor. tu pracovala pálenica. Väčšina obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Žiline. V obci je vybudovaný verejný vodovod a rozvodná sieť plynu. Medzi pamiatky obce patrí barokový kaštieľ z prvej polovice 18. stor. Stojí na okraji parku, obohnaného kamenným múrom. Je trojkrídlový s čestným nádvorím, uzavretým na štvrtej strane hospodárskou budovou. Ďalšími pamiatkami sú: klasicistická kúria s obdĺžnikovým pôdorysom z 1. tretiny 19. stor., kaplnka Panny Márie, postavená koncom 19. stor. a kamenná prícestná socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1827.


Gbeľany

Ležia v Žilinskej kotline na terasových náplavoch Váhu, severná vrchovinná časť chotára siaha do Kysuckých vrchov, zalesnená je len severná časť. Obec sa spomína v r. 1362. Patrila panstvu Strečno. Po jeho rozdelení v r. 1750 sa stala sídlom majiteľa a správy časti panstva s veľkým majerom. V r. 1598 mala obec 25 domov, v r. 1828 68 domov a 600 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., prácou v lesoch a chovom dobytka. V 19. stor. tu pracovala pálenica. Väčšina obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Žiline. V obci je vybudovaný verejný vodovod a rozvodná sieť plynu. Medzi pamiatky obce patrí barokový kaštieľ z prvej polovice 18. stor. Stojí na okraji parku, obohnaného kamenným múrom. Je trojkrídlový s čestným nádvorím, uzavretým na štvrtej strane hospodárskou budovou. Ďalšími pamiatkami sú: klasicistická kúria s obdĺžnikovým pôdorysom z 1. tretiny 19. stor., kaplnka Panny Márie, postavená koncom 19. stor. a kamenná prícestná socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1827.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.