Kúpime Vašu nehnuteľnosť
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka
Kariéra v MGM

Novostavba 4-izbového bungalovu v Mojši

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Detail ponuky

Číslo ponuky: ZA012050

Popis

Cena 328 000 €
Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Novostavba
Energetický certifikát B
Plocha 195 m2
Výmera pozemkov 501 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Mojš

Exkluzívne iba u nás vám ponúkame na predaj novostavbu 4-izbového bungalovu v Mojši, kolaudovaný v roku 2016. Bungalov o zastavanej ploche 149 m2 sa nachádza na celodenne slnečnom a pekne upravenom pozemku. 

Dom o celkovej užitkovej ploche 195 m2 disponuje okrem kuchyne s obývačkou, samostatnými 3-izbami na prízemí a ďalšími 2-izbami v podkroví, ktoré momentálne slúžia ako pracovňa a kinosála. Z pracovne alebo aj kinosály môže byť v prípade potreby aj ďalšia izba. Kinosála je vybavená profi ozvučením a sledovanie filmov je skutočný pôžitok. Pri kuchyni sa nachádza príručná miestnosť na potraviny. Z obývacej miestnosti je výstup na terasu. Spálňa ma vlastnú kúpeľňu a tiež veľa úložného priestoru v šatníku, ktorý sa nachádza pri vstupe do kúpeľne. Druhá kupelňa sa nachádza na chodbe kúsok od izieb. Obývacia miestnosť ako aj kinosála, je klimatizovaná. Vo všetkých izbách sú natiahnuté Internetové a TV zásuvky. Izby sú priestranné a presvetlené. Dom má vlastnú vrtanú studňu, septik a podlahové elekt. vykurovanie.

Odkaz na videoobhliadku: youtube.com/watch?v=kZz9rv7lsHE

Cena: 328.000 €. Nájdete na stránke realitymgm.sk pod ID 12050, Bližšie informácie radi poskytneme telefonicky. Call centrum tel.: 0910 86 11 86



Mojš

Obec leží v Žilinskej kotline na náplavoch Váhu. Odlesnený povrch chotára na nízkej terase Váhu tvoria treťohorné usadeniny. Má hnedé lesné a nivné pôdy. Obec sa spomína v r. 1419 ako Vasarfalua, v r. 1438 už ako Mayusfawa. Patrila zemianskym rodinám Mojšovskovcov a Záborskovcov. Istý čas patrila panstvu Strečno. V r. 1598 mala obec 8 domov, v r. 1720 9 daňovníkov, v r. 1787 pri prvom sčítaní ľudu 26 domov, 33 rodín a 189 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., chovom dobytka, chodili na sezónne práce a pltníčili. V obci je klasicistická kúria zo začiatku 19. stor., vybudovaná na staršom základe a gotická kaplnka sv. Anny z r. 1923.


Mojš

Obec leží v Žilinskej kotline na náplavoch Váhu. Odlesnený povrch chotára na nízkej terase Váhu tvoria treťohorné usadeniny. Má hnedé lesné a nivné pôdy. Obec sa spomína v r. 1419 ako Vasarfalua, v r. 1438 už ako Mayusfawa. Patrila zemianskym rodinám Mojšovskovcov a Záborskovcov. Istý čas patrila panstvu Strečno. V r. 1598 mala obec 8 domov, v r. 1720 9 daňovníkov, v r. 1787 pri prvom sčítaní ľudu 26 domov, 33 rodín a 189 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., chovom dobytka, chodili na sezónne práce a pltníčili. V obci je klasicistická kúria zo začiatku 19. stor., vybudovaná na staršom základe a gotická kaplnka sv. Anny z r. 1923.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.