Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka
Kariéra v MGM

ROZOSTAVANÝ DOM V ZÁHRADKÁRSKEJ OBLASTI, HRANOVNICA - DUBINA

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Detail ponuky

Číslo ponuky: MO011491

Popis

Cena 74 900 €
Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Vo výstavbe
Plocha 752 m2
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Hranovnica

Exkluzívne Vám ponúkam na predaj rozostavanú rekreačnú chatu v záhradkárskej oblasti Dubina v Hranovnici. Pôvodná stavba, chatka kolaudovaná v roku 2008, sa aktuálne rozširuje o prístavbu približne rovnakej veľkosti. Takto vzniká dostatočný priestor i na pohodlné trvalé bývanie. Pred užívaním stavby je však nutná investícia na jej dokončenie.

dom
- v osobnom vlastníctve
- samostatne stojaci
- zastavaná plocha 73 m2
- úžitková plocha 159 m2
- konštrukcia murovaná, sčasti drevená
- eurookná (dvojsklo a trojsklo)
- sedlová strecha hotová na 60 %, kanadský šindel
- zateplenie minerálnou vatou Nobasil
- naprojektované gravitačné ústredné kúrenie (tuhé palivo)
- inžinierske siete: elektrická prípojka, čistička odpadových vôd, sezónna voda
- internet prostredníctvom antény, mikrovlnný prenos dát
- pivnica o výmere 21 m2, dielňa o výmere 21 m2
- k dispozícii vypracovaná štúdia
- k nehnuteľnosti nebol vystavený energetický certifikát
- obec Hranovnica, miestna časť Dubina (V.), okres Poprad
- pôdorysy a viac fotografií nájdete na kristinaculikova.com

pozemok
- o výmere 752 m2
- oplotený
- svahovitý, sklon terénu 8°
- orientovaný juhovýchodne
- kopaná studňa (8,5 m)
- vybudované dve parkovacie miesta

výhody nehnuteľnosti
- slnečný pozemok s krásnym výhľadom
- množstvo zelene v okolí
- tichá a žiadaná lokalita
- kompletná občianska vybavenosť v obci
- vysporiadaný pozemok v osobnom vlastníctve

Cena: 74.900,- €.

Cena za nehnuteľnosť zahŕňa kompletný právny a administratívny servis ako aj províziu RK. Nemusí byť konečná a bude stanovená na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim.

© Text a fotografie sú autorským dielom a majetkom spoločnosti KRISTÍNA ČULÍKOVÁ, s.r.o.

Túto ponuku evidujeme v našom systéme  pod ID 11491, pre viac info alebo záujem o obhliadku volajte call centrum: 0910 861 186.



Hranovica je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Názov obce
Všeobecne prevláda názor, že názov obce je odvodený od slova granica, hranica. Vychádza zrejme zo slovansko-germánskeho prvotvaru v zmysle označenia „hraničného miesta“. Pravdepodobne preto, že leží na hranici medzi Spišom a Gemerom alebo snáď aj Uhorska a Poľska. Jej názov sa nám dochoval v rôznych podobách: Granich (1294 – 1320), Greniz, Grenic (1321 – 1328), Grenicz (1423), Hranowycza (1598), Hranowcze (1773) a v roku 1786 sa už stretávame s dnešným názvom v podobe Hranownicza. Latinsky sa uvádzala ako villa Granich, nemecky ako Grencz, maďarsky Grénic alebo Veghély či Szépesveghely.

Dejiny - prvá písomná zmienka, história a význam obce do 20. storočia
Prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1294. Ide o listinu, ktorou cisterciánsky štiavnický opát Ján uzatvoril zmluvu so svojim šoltýsom Helbrandom zo Stoján o zakúpení 120 jutár zeme v Hranovnici a 120 jutár zeme v Kubachoch. Je pravdepodobné, že Hranovnica i Kubachy (dnes Spišské Bystré) boli šoltýsovi dané už ako jestvujúce dediny, iba o nich nemáme žiadne písomné dokumenty. Túto zmluvu v roku 1299 obnovil opát Ján v súvislosti s prechodom dedičstva na Helbrandových potomkov – Helbranda z Hranovnice a Menharda z Kubách. Opätovne ju potvrdil kráľ Žigmund v roku 1423, keď sa zdržiaval na Spiši kvôli sporu medzi opátom a hranovnickým šoltýsom (synom Helbranta) o mlyn.

V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít Veľký udelil spišskému cisterciánskemu kláštoru právo súdobníctva u svojich poddaných. Toto právo sa vzťahovalo na všetky dediny, ktoré patrili opátstvu. Opátstvo bolo tzv. hodnoverným miestom s právom vlastniť úradnú pečať a vyhotovovať listiny majetkoprávneho charakteru a ich overené odpisy. Cisterciáni značne ovplyvnili život na Spiši. Boli známi svojim vzťahom k poľnohospodárstvu i k stavebníctvu. Po príchode začali klčovať lesy a zúrodňovať pôdu. Preto mali záujem o zakladanie dedín, ktorých obyvatelia predstavovali potrebnú pracovnú silu. Medzi týmito dedinami zaujímala Hranovnica osobitné miesto, prechádzala ňou totiž jedna z najstarších obchodných ciest a bola sídlom šoltýsov. Pôvodným a najrozšírenejším zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, spolu so včelárstvom a rybolovom. Práca na poli zároveň predstavovala najstaršiu povinnosť poddaného. Poddaní museli odvádzať dávky v rôznych formách (deviatky, desiatky, regálie), boli povinné dávky z ovčiarstva, včelárstva, ale i z varenia piva a pálenia alkohol. K predpísaným robotám patrila aj práca so záprahom – furmanka. Z tejto povinnosti sa vyvinula špecifická forma zamestnania ľudí v tejto oblasti – povozníctvo, ktoré tu pretrvalo až do polovice 20. storočia. Zemepáni podporovali pálenie vápna a drevného uhlia, lov rýb a zveriny a neskôr aj kutačstvo abaníctvo. S kopaním rúd začali už cisterciáni. Ďalšia vlna záujmu o baníctvo nasledovala v 16. storočí, na popud Thurzovcov, ktorí stáli aj za obchodom s meďou. Hranovnica sa stala v tomto období hospodársky najvýznamnejšou zo všetkých okolitých dedín. Nachádzalo sa tu skladište medi – Kupferhaus a vlastnila zvláštne výsady. Sklad na meď slúžil ako prechodná stanica, odtiaľ sa meď vyvážala furmankami. V 17. a 18. storočí pokračovali v ťažbe štiavnickí jezuiti. Aj v súčasnosti možno nájsť medzi Hranovnicou a Vernárompočetné povrchové bane.
Zo Zápisníka o konaní poddanských povinností z rokov 1797 – 1836 sa možno dozvedieť o živote v obci toto: na čele obce stál richtár, ktorý ju reprezentoval, bol zodpovedný obecnej rade. Medzi dôležitých členov rady patrili šafári – pivovarnícky a mlynský. Richtára volili na jedno, príp. dvojročné obdobie. Na jeho voľbu mali vplyv dobrá povesť a majetkové pomery. Richtár a obecná rada sa pravidelne schádzali na zasadnutia v „gminskom dome“. V obci prosperoval panský mlyn a pivovar, ale obec vlastnila obecný mlyn aj pivovar. Z oboch musela platiť panstvu daň. V roku 1786 bola v Hranovnici vybudovaná obecná sýpka. Obec mala aj vlastnú krčmu, ktorú spravoval šafár. Napriek prevažujúcemu poľnohospodárstvu v dedine prosperovalo aj remeslo. V r. 1824 bola v obci založená modrotlačiarenská dielňa. V Hranovnici boli vyhlásené farbiarske a modrotlačiarenské dielne. Prosperovali tu aj ďalší remeselníci. Na prelome 18. a 19. storočia sa najviac darilo kováčom, krajčírom a mäsiarom.

Ekonomický význam obce stúpol po tom, keď sem z Teplice preložili jarmoky celej Hornádskej kotliny. Obyvateľstvo v minulosti veľmi často postihovali požiare a choroby. Z chorôb to boli hlavne mor a cholera, ktoré tu zúrili v rozmedzí rokov 1312 – 1315, v rokoch 1453, 1645 i 1710.

Hranovničania sa zapojili aj do revolučného hnutia v rokoch 1848 – 1849 prevážaním vojakov i munície. Tradičné zamestnania ako boli ovčiarstvo, včelárstvo, výroba vápna a uhliarstvo zaznamenali konjunktúru. Najrozšírenejším a v mnohých prípadoch aj jediným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. V štatistike Spišskej župy z konca 19. storočia sú o Hranovnici tieto údaje: obec mala 1 221 obyvateľov, nachádzalo sa v nej 144 domov, mala vlastný poštový úrad. Administratívne obec patrila do pohornádskeho okresu, Levočskej súdnej stolice, súdneho okresu v Spišskej Sobote a daňového úradu v Kežmarku.

Na prelome storočí sa ľudia zamestnávali predovšetkým poľnohospodárstvom, prácou v lese, povozníctvom, uhliarstvom a drobnou remeselnou výrobou. Obyvatelia boli často nútení odchádzať za prácou do cudziny. V celej doline existovalo množstvo páleníc, ktoré však panstvo starostlivo kontrolovalo. Tradičná pripútanosť ľudí k pôde, ale bez jej vlastníctva, neumožňovala ľahký prechod na nové výrobné vzťahy.

zdroj: wikipédia


Hranovica je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Názov obce
Všeobecne prevláda názor, že názov obce je odvodený od slova granica, hranica. Vychádza zrejme zo slovansko-germánskeho prvotvaru v zmysle označenia „hraničného miesta“. Pravdepodobne preto, že leží na hranici medzi Spišom a Gemerom alebo snáď aj Uhorska a Poľska. Jej názov sa nám dochoval v rôznych podobách: Granich (1294 – 1320), Greniz, Grenic (1321 – 1328), Grenicz (1423), Hranowycza (1598), Hranowcze (1773) a v roku 1786 sa už stretávame s dnešným názvom v podobe Hranownicza. Latinsky sa uvádzala ako villa Granich, nemecky ako Grencz, maďarsky Grénic alebo Veghély či Szépesveghely.

Dejiny - prvá písomná zmienka, história a význam obce do 20. storočia
Prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1294. Ide o listinu, ktorou cisterciánsky štiavnický opát Ján uzatvoril zmluvu so svojim šoltýsom Helbrandom zo Stoján o zakúpení 120 jutár zeme v Hranovnici a 120 jutár zeme v Kubachoch. Je pravdepodobné, že Hranovnica i Kubachy (dnes Spišské Bystré) boli šoltýsovi dané už ako jestvujúce dediny, iba o nich nemáme žiadne písomné dokumenty. Túto zmluvu v roku 1299 obnovil opát Ján v súvislosti s prechodom dedičstva na Helbrandových potomkov – Helbranda z Hranovnice a Menharda z Kubách. Opätovne ju potvrdil kráľ Žigmund v roku 1423, keď sa zdržiaval na Spiši kvôli sporu medzi opátom a hranovnickým šoltýsom (synom Helbranta) o mlyn.

V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít Veľký udelil spišskému cisterciánskemu kláštoru právo súdobníctva u svojich poddaných. Toto právo sa vzťahovalo na všetky dediny, ktoré patrili opátstvu. Opátstvo bolo tzv. hodnoverným miestom s právom vlastniť úradnú pečať a vyhotovovať listiny majetkoprávneho charakteru a ich overené odpisy. Cisterciáni značne ovplyvnili život na Spiši. Boli známi svojim vzťahom k poľnohospodárstvu i k stavebníctvu. Po príchode začali klčovať lesy a zúrodňovať pôdu. Preto mali záujem o zakladanie dedín, ktorých obyvatelia predstavovali potrebnú pracovnú silu. Medzi týmito dedinami zaujímala Hranovnica osobitné miesto, prechádzala ňou totiž jedna z najstarších obchodných ciest a bola sídlom šoltýsov. Pôvodným a najrozšírenejším zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, spolu so včelárstvom a rybolovom. Práca na poli zároveň predstavovala najstaršiu povinnosť poddaného. Poddaní museli odvádzať dávky v rôznych formách (deviatky, desiatky, regálie), boli povinné dávky z ovčiarstva, včelárstva, ale i z varenia piva a pálenia alkohol. K predpísaným robotám patrila aj práca so záprahom – furmanka. Z tejto povinnosti sa vyvinula špecifická forma zamestnania ľudí v tejto oblasti – povozníctvo, ktoré tu pretrvalo až do polovice 20. storočia. Zemepáni podporovali pálenie vápna a drevného uhlia, lov rýb a zveriny a neskôr aj kutačstvo abaníctvo. S kopaním rúd začali už cisterciáni. Ďalšia vlna záujmu o baníctvo nasledovala v 16. storočí, na popud Thurzovcov, ktorí stáli aj za obchodom s meďou. Hranovnica sa stala v tomto období hospodársky najvýznamnejšou zo všetkých okolitých dedín. Nachádzalo sa tu skladište medi – Kupferhaus a vlastnila zvláštne výsady. Sklad na meď slúžil ako prechodná stanica, odtiaľ sa meď vyvážala furmankami. V 17. a 18. storočí pokračovali v ťažbe štiavnickí jezuiti. Aj v súčasnosti možno nájsť medzi Hranovnicou a Vernárompočetné povrchové bane.
Zo Zápisníka o konaní poddanských povinností z rokov 1797 – 1836 sa možno dozvedieť o živote v obci toto: na čele obce stál richtár, ktorý ju reprezentoval, bol zodpovedný obecnej rade. Medzi dôležitých členov rady patrili šafári – pivovarnícky a mlynský. Richtára volili na jedno, príp. dvojročné obdobie. Na jeho voľbu mali vplyv dobrá povesť a majetkové pomery. Richtár a obecná rada sa pravidelne schádzali na zasadnutia v „gminskom dome“. V obci prosperoval panský mlyn a pivovar, ale obec vlastnila obecný mlyn aj pivovar. Z oboch musela platiť panstvu daň. V roku 1786 bola v Hranovnici vybudovaná obecná sýpka. Obec mala aj vlastnú krčmu, ktorú spravoval šafár. Napriek prevažujúcemu poľnohospodárstvu v dedine prosperovalo aj remeslo. V r. 1824 bola v obci založená modrotlačiarenská dielňa. V Hranovnici boli vyhlásené farbiarske a modrotlačiarenské dielne. Prosperovali tu aj ďalší remeselníci. Na prelome 18. a 19. storočia sa najviac darilo kováčom, krajčírom a mäsiarom.

Ekonomický význam obce stúpol po tom, keď sem z Teplice preložili jarmoky celej Hornádskej kotliny. Obyvateľstvo v minulosti veľmi často postihovali požiare a choroby. Z chorôb to boli hlavne mor a cholera, ktoré tu zúrili v rozmedzí rokov 1312 – 1315, v rokoch 1453, 1645 i 1710.

Hranovničania sa zapojili aj do revolučného hnutia v rokoch 1848 – 1849 prevážaním vojakov i munície. Tradičné zamestnania ako boli ovčiarstvo, včelárstvo, výroba vápna a uhliarstvo zaznamenali konjunktúru. Najrozšírenejším a v mnohých prípadoch aj jediným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. V štatistike Spišskej župy z konca 19. storočia sú o Hranovnici tieto údaje: obec mala 1 221 obyvateľov, nachádzalo sa v nej 144 domov, mala vlastný poštový úrad. Administratívne obec patrila do pohornádskeho okresu, Levočskej súdnej stolice, súdneho okresu v Spišskej Sobote a daňového úradu v Kežmarku.

Na prelome storočí sa ľudia zamestnávali predovšetkým poľnohospodárstvom, prácou v lese, povozníctvom, uhliarstvom a drobnou remeselnou výrobou. Obyvatelia boli často nútení odchádzať za prácou do cudziny. V celej doline existovalo množstvo páleníc, ktoré však panstvo starostlivo kontrolovalo. Tradičná pripútanosť ľudí k pôde, ale bez jej vlastníctva, neumožňovala ľahký prechod na nové výrobné vzťahy.

zdroj: wikipédia


Okres Poprad je okres v Prešovskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 1 105,38 km², žije tu 104 494 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 95 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014). Správne sídlo okresu je mesto Poprad.

zdroj: wikipédia


Prešovský kraj sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Slovensko je administratívne členené na 8 vyšších územných celkov. Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov najľudnatejší a podľa rozlohy je druhým najväčším krajom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína.

Kraj sa rozprestiera v smere západ - východ .  Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska (je najvýchodnejším krajom SR). Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom.

Administratívne sa Prešovský kraj delí na 13 okresov:

  • Celková rozloha: 8 993 km²
  • Počet obyvateľov (31.12. 2013): 818 916
  • Hustota osídlenia (2013): 91,07 obyv./km2
  • Počet okresov 13
  • Počet obcí 664 (z toho 23 miest)

Zaujímavosť: Najstarším dokladom osídlenia Prešovského kraja je vzácny antropologický nález výliatku mozgovne neandertálskeho pračloveka z Gánoviec pri Poprade z doby 120 000 rokov pred naším letopočtom.

zdroj: wikipédia

 


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.