Detailné
vyhľadávanie
Kliknite pre otvorenie filtra
MGM Reality Realitné centrum
Poctivá Slovenská Realitka
Kariéra v MGM

Nadštandardný RD s krásnym pozemkom, Hôrka - Kišovce
*** PRE NÁROČNÝCH ***

Uložiť inzerát      Naše služby      Obhliadka

Info v RK

Detail ponuky

Číslo ponuky: FL010509

Popis

Typ nehnuteľnosti Domy
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Novostavba
Energetický certifikát A
Plocha 244 m2
obytná plocha 340 m2
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Hôrka
Časť Kišovce

FLATONIC|LICENCOVANÁ REALITNA SPOLOČNOSŤ Vám ponúka na predaj Nadštandardný rodinný dom v tichej časti Hôrka – Kišovce, ktorá je vzdialená  6 km od Popradu.  Táto nehnuteľnosť poskytuje ideálne bývanie pre náročného klienta. Nachádza sa na rovinatom slnečnom pozemku o celkovej rozlohe 1.231 m2, zastavaná plocha  244 m2, obytná plocha 340 m2. Pri výstavbe domu boli použité len vysokokvalitné materiály.
dom:
- samostatne stojaci
- v osobnom vlastníctve
- kolaudovaný v r. 2013
- energetický certifikát trieda A
- napojený na všetky IS
- strešná krytina BRAMAC
- podlahové kúrenie
- vykurovanie plynovým  kotlom GEMINOX
- eurookná,  strešné okná  plastové
- plávajúce podlahy, keramické dlažby
- na stenách škrabané obietky
- kuchynská linka na mieru so vstavanými spotrebičmi
popis:
- dom pozostáva z dvoch podlaží
1.NP:
- vstupná chodba, špajza, 2x technická miestnosť, spálňa so šatníkom, priestranná obývacia izba prepojená s kuchyňou, terasa 120 m2, kúpeľňa, garáž 35 m2, kúpeľňa, toaleta
2.NP:
- pracovňa, priestranná izba so šatníkom, kúpeľňa s vírivou vaňou a toaletou, detská izba prepojená s       herňou pre deti.

 K nehnuteľnosti bol vystavený energetický certifikát trieda A.

​Cena za nehnuteľnosť zahŕňa kompletný právny a administratívny servis ako aj províziu RK.
Nemusí byť konečná a bude stanovená na základe dohody medzi predávajúcim a kupujúcim.

© Text a fotografie sú autorským dielom a majetkom realitnej spoločnosti FLATONIC.

Túto ponuku nájdete na stránke flatonicreal.sk pod ID 10509 pre viac info alebo záujem o obhliadku volajte call centrum: 0910 861 186.

 



Hôrka je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Časti obce
Delí sa na časti Kišovce, Primovce, Ondrej, Hôrka, Miklušovce, Huncľoh, Nová ulica a Kišovská baňa. Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce.

Dejiny
Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku 1243 uhorský kráľ Belo IV. obnovil a potvrdil ich privilégiá. Kopijníckym obciam sa hovorilo aj "zemianske dediny", pretože ich obyvateľstvo bolo privilegované podobne ako ostatní uhorskí zemania. Pomenovanie "kopijníci" (lanceati od latinského lancea = kopija) dostali podľa toho, že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určitý počet ozbrojencov – kopijníkov. Kopijnícke obce mali bezpochyby strážnu, resp. vojenskú funkciu. Pôvod kopijníkov doposiaľ nie je objasnený. Starší historici ich pokladali za maďarských strážcov uhorských hraníc smerom do Poľska, novšie výskumy slovenských historikov naznačujú skôr ich slovanský pôvod, niektorí (Javorský) ich považujú ešte za pôvodných strážcov slovanských hradísk na Čingove a Dreveníku.

Faktom je, že tieto obce (v určitom období ich bolo až 29) si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv. "malá župa" so Spišskou stolicou.

Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej – 1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce – 1311, Primovce – 1312, Kišovce – 1324, Hôrka – 1347), počiatky ich existencie siahajú pred 13. storočie. Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám (najväčšou z nich boli v roku 1787 Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí; v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí).

Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí,v roku 1828 20 domov a 148 ľudí.

Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí.

Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí.

V priebehu storočí sa názvy jednotlivých dedín menili:

  • Hôrka – Bosafalua (1347; podľa komesa Bosza), Horka (1413), Huorka (1808)
  • Svätý Ondrej – Sanctus Andreas (1317), Zenthandras (1317), Zekyzenthandras (1435), Swaty Ondrej (1808), Szentandrás (1863)
  • Kišovce – Hisafalua (1324), Hysowec (1511), Kisócz, Kischendorf, Kyssowce (1808)
  • Primovce – villa Primi (1312), Primafalua (1399), Primdorf, Primócz, Primowce (1808)
  • Miklušovce – villa cani Nikolai (1311), Ewzmyklosfalva (1349), Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulassowce (1808)

Zjednotenie názvu v roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: "Landzsásfalu" (kopijnícka obec) a v roku 1907 "Landzsásötfalu" (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka.

Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšinou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská mangánovej a železnej rudy. Možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Ťažbu vo väčšom rozsahu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti známej ako baniská. Najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané už v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci.

V Kišovciach bola už v roku 1556 zriadená poštová stanica. Táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850 – 1854 mal sídlo a fungoval okresný súd. V 13. storočí tu bol postavený kostol, ktorý bol v 18. storočí prestavaný.

V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971.

zdroj: wikipédia


Okres Poprad je okres v Prešovskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 1 105,38 km², žije tu 104 494 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 95 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014). Správne sídlo okresu je mesto Poprad.

zdroj: wikipédia


Prešovský kraj sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Slovensko je administratívne členené na 8 vyšších územných celkov. Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov najľudnatejší a podľa rozlohy je druhým najväčším krajom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína.

Kraj sa rozprestiera v smere západ - východ .  Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska (je najvýchodnejším krajom SR). Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom.

Administratívne sa Prešovský kraj delí na 13 okresov:

  • Celková rozloha: 8 993 km²
  • Počet obyvateľov (31.12. 2013): 818 916
  • Hustota osídlenia (2013): 91,07 obyv./km2
  • Počet okresov 13
  • Počet obcí 664 (z toho 23 miest)

Zaujímavosť: Najstarším dokladom osídlenia Prešovského kraja je vzácny antropologický nález výliatku mozgovne neandertálskeho pračloveka z Gánoviec pri Poprade z doby 120 000 rokov pred naším letopočtom.

zdroj: wikipédia

 


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.